Dunno

Hey Guys :)
Vlastne ani neviem, čo povedať. Časť? Rozpísaná. Neviem ju dokončiť. Viem, čo chcem, aby sa stalo, len to tak neviem napísať. Tie, ktoré tiež píšu možno budú vedieť, o čom hovorím. Myslela som, že to dnes dokončím, ale nasilu to nejde. Teda šlo by, ale potom je to na tom celom vidieť a len z povinnosti písať naozaj nechcem.

Kde vidím problém? Možno tam, že sa moje sny a nádeje akosi rozplynuli, podeli sa bohvie kam. Večer zaspávam a moju myseľ viac neovládajú myšlienky "čo by bolo keby" a sny o tom, čo možno raz bude. Chodím po uliciach a namiesto spomienok mi v hlave lietajú čísla domov. Dokonca už nemám takú radosť ani z toho dokonalého chlapca, ktorého fotky zdobia môj blog. Moja hlava je úplne prázdna. Ja som úplne prázdna. Ako keby niekto vypol moju snívajúcu časť. Akoby som prestala túžiť po veciach, po ktorých som túžila doteraz. Ako keby som prestala milovať...a pritom som neprestala. Neviem, čo presne sa stalo, ale stalo sa a ja som zas niekde inde. Pevne verím, že to nebude trvať dlho a ja sem niečo napíšem čo najskôr, že sa moje sny a túžby ku mne vrátia čo najskôr.
Inak si dobre nažívam, nič mi nechýba, nesťažujem sa, som spokojná so všetkým okrem blogu. Nič som sem nepridala presne tri týždne. Nechcem sa na nič vyhovárať, ale bola som naozaj zaneprázdnená. Najskôr skúšky, ktoré mám až na jednu úspešne ukončené, potom cesta domov, kde bol prvý týždeň fakt ťažký, potom chata, kde bolo krásne, a teraz, keď sa to všetko ako tak urovnalo, tak som ochorela. Prídem z práce, ľahnem do postele a som mŕtva. Nestíham nič, a tým myslím absolútne nič. Odkedy som doma, tak som bola von asi dvakrát? Tak nejako. Notebook mám zapnutý druhý krát za tento týždeň. Keď už mám všetko spravené a čakám na mamu, kým skončí, tak čítam knihy. (Niekto chce článok?) Ani tie už pre mňa nie sú takým únikom z reality, ako bývali. Neviem, čo sa deje. Som šťastná, spokojná, len mi niečo chýba, naozaj akoby niekto vo mne niečo vypol.
Asi aj stačí, nie? Aj tak to málokoho zaujíma. Užívam si sobotu v posteli vďaka chorobe. Vonku to vyzerá na búrku, práve sa začalo blýskať a hrmieť, teším sa na ňu! Ako sa máte vy? Chodí sem ešte vôbec niekto?
Prepáčte mi, naozaj. Síliť to nechcem a samo to nejde. Ak sa to dá dokopy, budete o tom vedieť ako prvé.
Lots Of Love ♥